1 Kapitola 402, kniha dva: Šiesta vetva
1
„Čože?“ slovo mu vyšlo z úst rýchlejšie, ako si myslel.
„Veľmi ma to mrzí, pane, dúfam, že som neurobila chybu,“ Aletta si bola istá sama sebou. Nebol spôsob, ako by tomu neveril. Bola taká v rozpakoch, že sa bála o svoj život a prácu.