Kapitola 4 Hrozné väzenie

Debrino POV:

"Povedz mi, Debra. Čo sa do pekla stalo?"

Na otcovom čele sa vynímali modré žilky a vyzerali, že každú chvíľu prasknú. "Kto je otec?"

Zahryzla som si do pery, nevedela som, čo povedať. Bol som príliš šokovaný na to, aby som uvažoval priamo.

Marley prilial olej do plameňov. "Debra, naozaj si nás sklamala. Alfa dcéra, ktorá mala sex predtým, ako jej pridelili partnera? To je neslýchané! Takýto škandál určite ovplyvní povesť svorky."

Odišiel bez možnosti výberu, prišiel som čistý.

"Spal som len s jedným mužom - Calebom Wrightom, Alfa z Tŕňovej Edge Pack. Je to môj kamarát."

"Čo? Si si istý, že je to on?" Tvár môjho otca zrazu zamrzla.

Jeho výraz sa niekoľkokrát zmenil. Ale postupne sa upokojil a zamrmlal: "Radšej mi povedz pravdu."

Hoci mal Caleb zlú povesť, čo sa týka jeho osobného života, bolo dobre známe, že bol vynikajúcim Alfou a Thorn Edge Pack za jeho vlády prosperoval.

Je zrejmé, že môj otec bol ochotnejší akceptovať skutočnosť, že Caleb bol môj kamarát. Ak by to tak bolo, povesť smečky by zostala nedotknutá.

„Pozriem sa na to,“ povedal drsne, hoci jeho tón bol oveľa jemnejší ako predtým. "Pošlem o tom niekoho ako k Calebovi. Ak zistím, že klameš, prísne ťa potrestám."

Potom môj otec zariadil, aby som bol medzitým posadený za mreže.

Bez toho, aby o tom vedel, Marley nariadil väzenským dozorcom, aby ma zavreli do ich najhoršej cely – do tej, ktorá sa špeciálne používa na väznenie zradcov a najnižších zločincov.

Cela bola tmavá, vlhká a páchla močom. Jediná prikrývka v cele bola roztrhaná a ošarpaná, ešte horšia ako oblečenie pouličného žobráka.

Hneď ako ma vtlačili do cely, nemohol som si pomôcť a zvracať. Od vracania ma tak bolelo brucho a mohol som sa len schúliť na zem, aby som zmiernil bolesť, z času na čas som sebou trhol.

V noci bola cela mimoriadne studená. Mala som pocit, že zamrznem.

"Hej, zobuď sa. Raňajky sú hotové," drsne na mňa chrlil strážca.

Hodil mi kus plesnivého chleba a kopol ku mne misku s vodou.

Voda zapáchala ako splašky. Cítil som to len z diaľky, ale stačilo to na to, aby som znova zvracal.

Strážca sa uškrnul: "Si dosť vyberavý v jedle, čo?"

Prehltol som nutkanie na vracanie a odsekol som: "Toto vôbec nie je jedlo!"

Strážca prekopol vodu. "Ak nechceš jesť, tak hladuj! Luna Marley nám prikázala, aby sme sa uistili, že tu budeš trpieť."

Marley? Bola to opäť tá prekliata žena!

Nenávidela ma viac, ako som si myslel. Jediná vec, ktorú neurobila, bolo, že ma zabila.

Nahnevane som škrípal zubami a sľúbil som, že za to zaplatí jej.

Prisahal som, že hneď ako sa môj otec dozvie pravdu a dokáže moju nevinu, zhromaždím všetky možné dôkazy, aby som ukončil spoluprácu medzi Silver Ridge Pack a Frosty River Pack. Potom by som odhalil Marleyho zápletku a nechal môjho otca vidieť jej skutočné farby.

Nenávisť mi dala vôľu žiť. Vydržala som bolesť, natiahla ruku a zdvihla ten plesnivý chlieb.

********

Hrozné utrpenie trvalo celé tri dni. Keď ma prišla navštíviť Vicky, bol som stočený do klbka v rohu cely.

Ponáhľala sa ku mne, ale všimol som si d, že šla čudne.

"Vicky, čo sa deje? Si zranená?" spýtal som sa znepokojene.

Vicky o tom nechcela hovoriť. Len položila krabičku na obed a silno ma objala. "Debra, dieťa moje, veľa si trpela."

So zlomeným srdcom sa na mňa pozrela a pohladila ma po tvári. "Môj bože, ako ti to mohli urobiť? Stále si Alfova dcéra! Zavreli ťa len pár dní, ale schudla si."

Vzlykajúca Vicky mi pomohla posadiť sa. Potom otvorila obedár a opatrne ma nakŕmila.

Ale keď Vicky zdvihla ruku, zazrel som ranu pod jej rukávom.

Bola to dlhá a hlboká rana, ktorá sa jej tiahla od zápästia až po rameno. Už pri letmom pohľade som vedel, že je to z biča. Rana bola taká hlboká, že jej koža bola roztrhnutá. Ktokoľvek bičoval, použil všetku svoju silu.

Bol som taký šokovaný, že som násilne zdvihol Vicky blúzku. Pokožku mala posiate nespočetnými ranami.

Na tele Vicky nebolo jediné miesto, ktoré by nebolo zranené.

Nečudo, že za mnou nemohla prísť skôr. Možno ani nemala silu vstať z postele.

Vedel som si len predstaviť, ako veľmi ju to bolí.

Strašný hnev pohltil moje srdce a spôsobil, že som sa celý triasol. Keď to Vicky videla, rýchlo ma utešila a povedala: "Som v poriadku. Neboj sa."

"Vicky, čo sa stalo?" Prosil som ju o odpovede. "Povedz mi!"

Vicky si vzdychla a vzdala sa. "Po tom, čo ťa zavreli, som sa snažil dokázať tvoju nevinu, vediac, že Marley ťa tak ľahko nepustí. Snažil som sa hľadať svedka, ktorý by dokázal, že ťa Caleb v tú noc odviezol, ale Marley ma našiel..."

"Bola to ona, kto ťa bičoval, však?" Zaťal som zuby a kypel hnevom.

Vicky to nepoprela. Len sa usmiala a jemne povedala: "To nevadí. Vôbec to nebolí. Neboj sa o mňa."

Pokrútila som hlavou a cítila som sa strašne previnilo.

Vicky som klamal, ale myslela len na to, ako ma zachrániť. Nikdy ju nenapadlo obviňovať ma, že som jej klamal.

Odkedy zomrela moja matka, Vicky zakročila a vychovala ma. Bola pre mňa ako druhá matka.

"Vicky, sľubujem, že keď ma prepustia, budem dobrý." So slzami v mojom e áno, držal som Vicky ruky a upokojujúco som ich stisol. "Prisahám, že odteraz ťa budem počúvať."

"Dobre." Rovnako ako moja matka, aj Vicky sa na mňa láskavo usmiala. Dotkla sa môjho líca a zašepkala: "Neplač. Si dospelá žena."

Aj keď sa Vicky zo všetkých síl snažila vyzerať uvoľnene, stále som v jej očiach videl obavy.

Napokon to nebola žiadna maličkosť. Teraz, keď sa správa o mojom tehotenstve rozšírila po celom balení, bolo absolútne kľúčové, aby moje tvrdenie bolo overené, aby nebola zničená povesť balenia.

Inak by ma otec nepustil.

"Vicky, neboj sa. Neklamal som svojmu otcovi. Otcom dieťaťa je Caleb."

Caleb bol môj kamarát – jediný muž, s ktorým som spala.

"To je dobre." Vicky si vydýchla úľavou. "Toto miesto je prísne strážené. Až keď to Caleb potvrdí, budete prepustení."

Teraz ma môže zachrániť len Caleb.

Nevedel som sa dočkať, kým potvrdí moje tvrdenie.

Na druhý deň mi však otec oznámil srdcervúce správy.