Kapitola 56

Jeho hlava pri mojich slovách trhla dozadu, potom sa mu na sekundu zvraštilo obočie, kým prehltol a Adamovo jablko sa pohupovalo. "Nemám vo zvyku chrániť tých, ktorých nenávidím." "Ako to mám vedieť, keď ťa nepoznám?" Vydal krátky, neveselý štekot smiechu, až mi vyschlo v ústach. Smiech zomrel tak rýchlo, ako začal. Postavil sa ku mne s prižmúrenými očami a prekríženými rukami.

Vyľakal nás hlasný hukot telefónu. Cahir siahol do vrecka pre svoj telefón a otočil sa odo mňa, aby mu odpovedal. Moje telo sa uvoľnilo, natrel som si ruku na tvári a potom som sa nechal padnúť späť do postele a roztiahol orla.

"Áno, som tam. Čo chceš?" Cahir štekol do telefónu. Keď som napínal uši, počul som Aristo na druhej strane hovoru. Napriek všetkému ma odbil a ja som bola vďačná, že ma to zistili skôr, ako som plánovala.