Kapitola 675
„Nie je to len symbol, Judy,“ povedal mi a otočil sa ku mne úplne tvárou. Jeho pohľad sa mi upieral do očí a ja som onemela. „Je to sila. Predkovia všetkých veľkých Alf predo mnou sú v tomto drahokame. Cítila som tú silu už len z toho, že som bola v jeho blízkosti. Moja mama ho mala celý čas v uzamknutej schránke. Otec vždy hovoril, že mi ho odovzdá, keď si vyberiem správnu Lunu do svorky, ale nikdy som to nedokázala a on zomrel skôr, ako sa to stalo. Moja mama chcela to isté, až na to, že vždy má na mysli nejakú Lunu... niekoho, na koho teraz ani nechcem myslieť,“ povedal cez zaťaté zuby.
„Daisy Baldwinová?“ spýtala som sa, pričom odpoveď poznala už pred jeho nenápadným prikývnutím.
„Áno... Melissina sestra. Moja mama si myslí, že Baldwinovci sú poriadna Luna, ale ona je očividne duševne chorá,“ zamrmlal a pri tej poslednej časti prevrátil očami. „Nedá mi ten drahokam, kým si ho nebudem chcieť... ale teraz sa zdá, že to vzdala.“