Kapitola 102
Dylan POV
Môj deň bol mimoriadne ťažký. Musel som sa nielen popasovať s dosť náročnou školskou prácou, ktorú som mimochodom nerobil celé mesiace, ale tiež som sa musel vysporiadať s ľuďmi aj s lykanmi a klásť mi otázky vľavo, vpravo a v strede o živote kráľa a paláca.
Každá jedna otázka sa z úst ľudí odkotúľala tak hladko, že bolo evidentné, že nemali absolútne žiadnu predstavu o tom, čím som si vlastne prešiel, alebo ako veľmi mi každý úder, bičovanie či znásilnenie hral na myseľ. Len čo som vyšiel na čerstvý vzduch, telom sa mi prehnala vlna chladu, po ktorej mi na pomliaždených aj nezakrytých rukách nabehla husia koža.