Kapitola 141

Neuvedomil som si, aká jemná a citlivá bude moja pokožka po poslednom bičovaní, ktoré som dostal, ale všetko okolo toho jedného úderu prepuklo v čistú agóniu.

"Otoč sa čelom k dverám!" Potriasol som hlavou a schúlil som sa tak pevne, ako som len mohol, hanbil som sa, tak som sa hanbil, že som taký slabý pred Adrianom, ale už som si svoju fasádu nemohol nasadiť. Vzlykajúc som sedel, kolená som si objímal čo najbližšie k hrudi a držal som teraz mierne krvácajúci chrbát smerom k dverám, o ktoré by som sa mal opierať.

„Počkaj...“ Adrian vykročil vpred a pozrel sa na mňa, oči sa mu takmer zatemnili. Vždy niekedy zabudnem, že ľudia sú vyššie vlci, potom som si to skutočne uvedomil. "Nemohol by som to urobiť? Budúci rok po ukončení štúdia prevezmem funkciu alfa a nikdy som nepotrestal človeka."