Kapitola 150

"Hovorím, už ste zasiali semienko zmeny a revolúcie, len ho teraz musíte nechať rásť a robiť, čo môžete." Ani za život som nechápala, ako ma tak videl. Ako som niečo začal, bolo úplne na mne.

Clarke som mal ešte toľko otázok, ale cítil som jeho naliehavú potrebu rýchlo odísť, nie že by som mu to vyčítal, veľmi nám hrozilo, že nás chytia, čím dlhšie zostaneme vonku, takže som si myšlienky nechal pre seba a namiesto toho som sa začal vracať do dodávky.

"Mali by sme ísť. Nemôžeme takto zostať príliš dlho." Rýchlo som sa usadil späť v kamióne, naozaj som mal pocit, akoby som bol vo vozidle a vystupoval z neho už stokrát, z pier sa mi vydýchol povzdych, keď sa dvere zatvorili a opäť som zostal sám a v tme. Ryan mal pravdu, keď povedal, že to nebude najpohodlnejšie, ale aj tak sa mi podarilo skloniť hlavu a zadriemať.