Kapitola 215
Dylan POV.
"Boha, daj mi silu..." Počul som, ako zamrmlal, čo bolelo viac ako čokoľvek iné. Bola som na neho neskutočne naštvaná, nevedela som prísť na to, prečo bol ku mne taký úžasný, a predsa ma zrazu chcel znova vidieť trpieť. Naozaj to bola pravda, všetci vlkolaci boli úplne rovnakí, sadistickí a narcistickí.
Aspoň tak som si to myslel, až kým ma Lewis jemne nechytil za ramená a nestretol sa s mojimi očami, vzdychol si, než jemne, ale pevne pritlačil svoje pery na moje a spojil ich.