Kapitola 242
"Nevrátiš sa k nemu. Nech sa stane čokoľvek.. Rozumieš mi?" S dúškom som prikývol a sledoval, ako jeho oči s každým nádychom tmavnú.
"Možno nemám na výber, ale mám v úmysle bojovať ako prvý, vrátiť sa k nemu je úplne posledná možnosť, takže sa prosím nebojte." Prikývol a oprel sa čelom o moje, z jeho gesta sršala náklonnosť aj znepokojenie.
"Aj tak nie si v najlepšom fyzickom stave na zápas, ako by som sa nebál." Duto som sa zachichotal, pretože som vedel, že sa nemýlil, keď už bola hranica úplne uzavretá, musel som nabrať fyzickú silu a musel som to urobiť rýchlo.