Kapitola 272

"Nikdy ste netrestali človeka za to, že jednoducho existujete, oba druhy držíte oddelenejšie ako ktorákoľvek iná svorka. Teraz, priznám sa ako prvý, že nepresadzujete úplnú rovnosť, ale vyjadrujete slobodu..." Zdvihol obočie v zamyslení a po jeho zelených guľách prebehla dojemná iskra. Vzal návnadu, prakticky som ho videl visieť na háku, ktorý naňho hodili moje slová. "Ak by jeho milosť videl túto svorku presne takú, aká bola, tak by ste boli v ohrození, či už by sme zatvorili hranicu alebo nie, možno neplánujete nadchádzajúci boj proti monarchii, ale už sa vzbúrite vo svojich vlastných právach. Ak si naozaj želáte ignorovať zámery vzbury, potom sa úprimne váš život vôbec nezmení."

Hmm, vieš to so slovami, chápem, prečo do teba vzbura vložila dôveru, ale nemôžeš mi povedať, že naše životy sa ani v najmenšom nezmenia. Keď si po teba kráľ nakoniec príde a nemýli sa, že príde, zaútočí na všetko, čo mu stojí v ceste, vrátane mojej svorky." Nepochyboval som o tom, kráľ mal povahu, akú som doteraz nepoznal, a zrejme som vyrastal v zbytočne násilnej štvrti, no stále mi zostávala jediná šanca, aby tento alfa pochopil, aký zlý je svet mimo tejto svorky. Rovnako ako ja, aj tu bolo veľa ľudí, o ktorých zvyšok sveta nevedeli nič.

Môj okres bol nestály a agresívny, prirodzene som predpokladal, že každý druhý je rovnaký, no tento si zvolil veľmi pacifistický prístup, nehovoriac o bezpečnom prístave, ktorý bol v skutočnosti jednou z oblastí na svete, ak nie najinkluzívnejšou. Čím viac som cestoval a učil sa o vlkoch, tým menej som ich všetkých osedlal rovnakým pojmom.