Kapitola 320

Moje ruky sa zrýchlili, keď som na to myslel. Každý výkrik bolesti, každé zavrčanie odhodlania, každé odmietnutie, ktoré vypadlo z jej pier, keď som si vzal, čo som chcel, bez otázky alebo súhlasu.

Mierne sa mi triasli nohy, keď som si ďalej užíval, bola moja, z celého srdca moja, či si to priznala alebo nie, a vždy bude, mohla bežať do vzdialených končín slova a napriek tomu by bola ku mne pripútaná. Opieral som sa o stôl predo mnou a nachádzal som v gestách nepravidelný rytmus, keď som sa prebúdzal v spomienkach na ňu.

Nakoniec som sa pustil, rozprášil som svoje semeno po celej kancelárii, v ktorej som bol, a po ruke.