Kapitola 345
"Počkajte... práve ste sa k nej pomodlili a ona odpovedala na vaše volanie?" Žena na Oliverovu otázku prikývla a zdvihla zrak. Hoci bolo ešte pomerne skoro večer, na jasnej oblohe bolo nejasne vidieť mesiac, hádam aj darebáci uctievali tú idiotskú bohyňu.
"Má na srdci najväčší záujem vlkov, a preto ťa tu vítame... Dylan, ten, ktorého vybral Mesiac." Nemotorne som pozrela na Olivera a mierne som sa prikrčila nad názvom pruhu, ktorý mi dal. Myslím tým, čo som na to mal povedať. "Bol si náš druhý dar od samotnej bohyne."
"Ja?! Myslíš si, že som darovaná bohyňa?" Bol som ňou nazvaný požehnaným a bol som označený za vyvoleného vládcu, ale v skutočnosti to, že ma nazývali darom, zachádzalo príliš ďaleko.