Kapitola 338: Dlhujem ti môj život
Laney sa pod Frankovým karhaním mierne zachvel.
Nebolo to tak, že by na ňu zúrivo reval; keby niečo, znel frustrujúco.
Ale výraz výčitky a sklamania v jeho očiach boli akosi zlovestnejšie než vyslovený hnev. V jeho pohľade bola vlastnosť, vďaka ktorej sa ľudia cítili zraniteľní, akoby mal moc čítať ich myšlienky.