Kapitola 307

Hneď ako nastúpim do auta, Jaceova vôňa ma premôže a do očí sa mi začnú tisnúť slzy... Viem, že to bola skôr bolesť, ale on bol mojou záchrannou sieťou a jeho vôňa mi teraz ešte viac chýbala. Rukami prechádzam po volante, koža je pod mojím dotykom studená.

„Pôjdem tesne za ním.“ Knox si čupne k otvoreným dverám auta, prsty na rukách má ako uzly. Cítil sa previnilo, nebola to jeho chyba. Nič z toho nebola jeho chyba.

„Naozaj to nie je potrebné, pokojne do toho.“