Kapitola 346
Pokojne si nevšímajúc, ako sa všetci okolo nej hrútia. Toto by nechcela. Nechcela by, aby takto žili. Navštevovali ju každý deň, nie liečili... nechali smútok vysávať z nich život. Dávala, liečila.
Nasledovali vzlyky, keď lekár vypol monitor, jej tep sa ustálil... prístroje ju už neudržiavali pri živote. Bola preč.
„Myslím na vás všetkých.“ Doktor skloní hlavu a ustúpi o krok dozadu, aby nám dal príležitosť ešte raz sa obdivovať jej krásou.