Kapitola 348

„Vedel som, že dcéra Bieleho vlka sa skrýva... nie, Josie, nezomrela si... prebudili ťa,“ poznamená doktor Abel zozadu a urobí krok ku mne... na tvári sa mu rozžiari široký úsmev.

„Musíme sa podeliť o novinky,“ hovorí a stále sa na mňa usmieva.

„Už vedia...“ Usmievam sa späť, keď mi v mysli vnikajú hlasy členov svorky a cítim teplo svorky na hrudi. Vyžaruje zo mňa vzrušenie, keď si uvedomujem, že ich cítim, cítim ich prvýkrát v živote. Chcem vstať, chcem tancovať, prevracať sa nemocničnou chodbou.