Kapitola 133
"Audrey?" zvolal a z jeho hlbokého hlasu mi mimovoľne prebehol mráz po chrbte – už nejaký čas som to nepočul mimo jeho prednášok – a mojich snov. "Si to ty?"
Uvedomil som si, že nemám inú možnosť, len sa odhaliť, vyšiel som spoza stromu a snažil som sa vyzerať čo najneslušnejšie. "Ach, hej," povedal som a prinútil som sa usmiať. „Nečakal som, že ťa tu uvidím
Zdvihol obočie, zjavne si nekúpil môj čin. "Ty si sa... schovával za tým stromom?"