Kapitola 153
Bez ďalších slov ma zrazu viedol cez bočné dvere a zrazu sme boli v záhradách. Chladný nočný vzduch bol úľavou po dusne na chodbách. V diaľke som počul tlmené zvuky hrajúceho orchestra, ale boli sme blažene sami.
Edwin si nasadil masku a otočil sa ku mne. S úškrnom sa mierne uklonil a natiahol ruku. "Môžem si zatancovať, slečna Thatcherová?"
Nemohla som si pomôcť a zachichotala som sa, keď som mu položila ruku. "Môžete, profesor Brooks."