Kapitola 161
Edwin pokrčil plecami a jeho ruku stále objal okolo mojich pliec. "Nemôžem zniesť, keď ľudia zle zaobchádzajú s ľuďmi." Obzrel sa ponad plece a urobil grimasu, potom na mňa vystrelil ten najmenší úškrn. "Myslel som si, že tá vec s 'priateľkou' naozaj dá tomu baristovi lekciu."
Zastrčil som si prameň vlasov za ucho a cítil som sa hanblivo. Časť zo mňa si priala, aby to bola pravda, že som naozaj jeho priateľka. To by bolo pekné, pomyslel som si.
Ale zahnal som tú myšlienku skôr, ako sa stihla zakoreniť.