Kapitola 414
Audrey
Cez závesy presvital mesiac, na plachtách sa hromadili bledomodré lúče svetla. Edwin a ja sme ležali v zmätenej hromade, bez dychu a teplí na holej koži toho druhého. S posledným povzdychom som konečne praskol a praskol na môjho kamaráta. Spolu sme dosiahli náš vrchol, zvuk môjho mena na jeho jazyku ma naposledy poslal cez okraj.
Audrey... dýchal mi do ucha, jeho hlas bol tichý a chrapľavý. Zachvel sa a zvalil sa na mňa, tmavé vlasy mu padali do očí, keď ma bozkával cez kľúčnu kosť.