Kapitola 475
Keď ma Peter viedol chodbou, zazrela som posledný pohľad na Edwina, otočeného chrbtom k nám, keď čelil Sophii. Dvere sa za nami zavreli a zablokovali jeho stúpajúci hlas skôr, než som počula, čo hovorí.
V oddychovej miestnosti bolo naopak teplo a ticho. Nešťastne som klesla do kresla pri malom okrúhlom stolíku, kým Peter pripravoval kávu. O pár minút neskôr boli medzi nami dve pariace sa šálky.
Tá moja bola na môj vkus príliš horká – vždy ju spravil príliš horkú – ale aj tak som ju usrkával, vďačný za teplo.