Stiahnuť aplikáciu

Apple Store Google Pay

Zoznam kapitol

  1. Kapitola 201
  2. Kapitola 202
  3. Kapitola 203
  4. Kapitola 204
  5. Kapitola 205
  6. Kapitola 206
  7. Kapitola 207
  8. Kapitola 208
  9. Kapitola 209
  10. Kapitola 210
  11. Kapitola 211
  12. Kapitola 212
  13. Kapitola 213
  14. Kapitola 214
  15. Kapitola 215
  16. Kapitola 216
  17. Kapitola 217
  18. Kapitola 218
  19. Kapitola 219
  20. Kapitola 220
  21. Kapitola 221
  22. Kapitola 222
  23. Kapitola 223
  24. Kapitola 224
  25. Kapitola 225
  26. Kapitola 226
  27. Kapitola 227
  28. Kapitola 228
  29. Kapitola 229
  30. Kapitola 230
  31. Kapitola 231
  32. Kapitola 232
  33. Kapitola 233
  34. Kapitola 234
  35. Kapitola 235
  36. Kapitola 236
  37. Kapitola 237
  38. Kapitola 238
  39. Kapitola 239
  40. Kapitola 240
  41. Kapitola 241
  42. Kapitola 242
  43. Kapitola 243
  44. Kapitola 244
  45. Kapitola 245
  46. Kapitola 246
  47. Kapitola 247
  48. Kapitola 248
  49. Kapitola 249
  50. Kapitola 250

Kapitola 7

Audrey

Pomaly som sa približoval k Edwinovej kancelárii a snažil som sa pripraviť na to, čo ma čaká vo vnútri. Zatvorené dvere jeho kancelárie vyzerali ešte väčšie a impozantnejšie, keď som pred nimi stál a pomaly sa natiahol, aby som zaklopal,

Moja ruka spadla späť na moju stranu, než som zaklopal.

"Chyť sa, Audrey," zamrmlal som si pre seba a pokrútil hlavou. Pokrčila som ramená a zhlboka som sa nadýchla nosom a potom som vydýchla ústami.

Bolo by to fajn. V pohode...

"Poď dnu, Audrey. Uvoľni sa."

Otočil som sa okolo pri zvuku toho až príliš známeho hlasu. Po chodbe nekráčal nikto iný ako Edwin, čierne vlasy sa mu teraz uvoľnili z uzla a padali mu okolo ramien. V jednej ruke mal šálku kávy a v druhej papierové vrecko, ktoré som poznal z miestnej pekárne.

V duchu som sa preklínal, keď sa mi zdalo, že môj hest klesol. Ako keby tento deň už ani nemohol byť horší, starší profesor, ktorý ma vzal o panenstvo, ma práve videl, ako si dávam povzbudzujúci rozhovor priamo pred jeho pracovňou.

„Ach... Profesor Brooks,“ vykoktal som tým najnonšalantnejším tónom, aký som dokázal, a ustúpil som, aby mohol odomknúť dvere. "Myslel som, že si tu už bol."

"Myslel som, že som ti povedal, aby si mi hovoril Edwin." Nenútene mi strčil kávu do ruky a potichu mi povedal, aby som mu ju podržal, zatiaľ čo mi z vrecka vylovil kľúče. Vzal som si kávu a cítil som, ako sa moje nechty neúprosne zarývajú do kartónu, keď som ho pozoroval.

Kľud, Audrey. Len relaxovať...

"Prepáč," povedal som. "Edwin."

Keď odomkol dvere, Edwin na mňa strelil zdvorilý, aj keď tenký úsmev cez rameno a vzal si kávu. Keď vošiel dnu, otvoril dvere o niečo viac, čím mi až príliš pripomenul, keď ma včera večer vyniesol z baru.

"Prídem?" zvolal cez rameno.

Prehltol som a vbehol som za ním, pričom som nabral malé kancelárske kartónové škatule rozhádzané po podlahe a stole, čo naznačovalo, že si len nasťahoval svoje veci. Poličky však už boli obložené starými učebnicami a inými vecami, ktoré pravdepodobne patrili predchádzajúcim profesorom, ktorí mali túto kanceláriu a nechceli si ich vziať.

Keď sa Edwin zaoberal usadzovaním, rozhliadol som sa po kancelárii. Naozaj čokoľvek, aby som sa naňho nepozrel.

"Prepáčte za neporiadok," povedal. "Zvyčajne som organizovanejší ako toto, ale práve som sa sem prisťahoval."

Podarilo sa mi pokrčiť plecami, keď som si pomyslel, že späť do jeho bytu to nebolo také organizované, ak mám byť úprimný. Spomenul som si na hromady kníh a iných vecí porozhadzovaných po okolí, polovica jeho bielizne sa mu nedostala do koša a jeho potreby na holenie boli položené na umývadle.

"Aj ty si sa práve presťahoval do svojho bytu?" vyhŕkol som bez rozmýšľania.

Moje vlastné oči sa rozšírili, len čo som vyslovil tieto slová. Otvoril som ústa, aby som sa ospravedlnil, že to nie je to, čo som mal na mysli, ale Edwin ma prerušil odfrknutím.

„Tak nejako,“ priznal. "Nie je to moje hlavné bydlisko. Skôr... bakalár, ak chcete."

Zbledla som nad jeho popisom. Bakalárska podložka. Bola som len jednou z neustáleho prúdu žien, ktoré sa tam prechádzali a odchádzali?

Kým som to však stihol povedať, odkašľal si. "Takže," povedal, sadol si do kresla a z papierovej tašky vytiahol sendvič. "O asistentskom pobyte učiteľa... Očakávam, že budete hodnotiť práce podľa mojej rubriky, ktorú som vám poslal na váš e-mail. Poslal som vám aj usmernenia o správaní sa pre študentov, a ak ich nebudú dodržiavať, je vašou úlohou napísať dekanovi správy o nesprávnom správaní..."

Keď hovoril, cítila som, ako sa mi trochu uvoľnili ramená. Takže napokon hovoril len o asistentskom poste učiteľa, čo bola obrovská úľava.

Stalo sa to však len pár minút po jeho prednáške: zaškvŕkalo mi v žalúdku. nahlas.

Okamžite mi ruka prešla po bruchu, aby som ten zvuk potlačila. "Je mi to tak ľúto," povedala som s nervóznym smiechom. "Bol som tak zaneprázdnený, že som dnes ešte nejedol."

"Nemáš?" Edwin sa odmlčal, položil sendvič a skontroloval hodinky. "Je päť hodín popoludní. Nemali by ste celý deň behať naprázdno."

Len som pokrčil plecami. "Len som zabudol, to je všetko."

Edwin s povzdychom zdvihol svoj otvárač listov a začal krájať do sendviča. S vyvalenými očami som sledovala, ako mi podáva tú nenažranú polovičku. "Tu. Jedz."

"Nie, vážim si to, ale nemohol som-"

„Jedz,“ prikázal.

Možno som nebol vlkolak, ale určite som vedel, že keď Alfa nepochybuje. A okrem toho som hladovala. S roztraseným úsmevom a rovnako roztrasenou rukou som si teda vzala sendvič. "Ďakujem," zamrmlal som a zahryzol som si.

تم النسخ بنجاح!