Kapitola 117
Anna sa vrátila s volejbalom a celú hodinu sme s ním všetci hrali volejbal. V jednom momente sa dokonca pridali aj Sergio a Belle. Nakoniec Hugo začal spomaľovať. Povedal som: "Hugo, si unavený?" Prikývol a ja som povedal: "Dobre. Prečo si neľahneš? Nebudeme ťa otravovať." Anna povedala: "Aj ja som unavená. Hugo, môžem si k tebe ľahnúť? Môžem ťa použiť ako vankúš." Prikývol a ľahol si. Anna si ľahla vedľa neho a položila si hlavu na jeho zadné lopatky s rukou prevesenou cez neho. Obaja za chvíľu zaspali. Kráľ Mateo pokrútil hlavou a povedal: "Nikdy, za milión rokov, som si nemyslel, že toto uvidím. Naozaj to pre nás znamená svet." Adrian si to odfotil a povedal: "Musím o tom povedať mame, aby sa nezľakla, ak to uvidí na vlastnej koži." Zasmial som sa a povedal: "Radšej to urob. Ďakujem, Adrian."
Chvíľu sme sa rozprávali. Dal som Alpha Arnou na podpis kópiu aliancie. Prečítal si to a podpísal. Urobil som kópie pre všetkých a všetci sme spolu obedovali. Katherine Deveau, Adriana a mama Anny ku mne pristúpili a povedali: "Luna Avery, upozornili ma, že ste priatelia s anjelmi. Je to pravda?" Povedal som: "Máme s nimi spojeneckú zmluvu." Povedala: "Môj manžel mi vo sne povedal, že Bohyňa Mesiaca mi dá druhú šancu. Potrebujem vedieť, či to bol naozaj on, alebo či to bol naozaj len sen. Nikdy nechcem urobiť nič, čo by ho zranilo. Naučil ma, ako milovať celým srdcom." Povedal som: "Poď so mnou."
Vošli sme do obývačky a ja som povedal: "Kráľovná Eden! Naozaj ťa tu potrebujem." Okamžite sa objavila a povedala: "Ahoj Katherine. Ako sa držíš ?" Katherine povedala: "Je šanca, že by ste sa mohli opýtať môjho manžela, či to bol naozaj on, kto sa so mnou včera v noci rozprával?" Povedala: "To bol on. Dovoľujem mu, aby sa s tebou z času na čas rozprával. Celý čas na teba dohliada. Chce, aby si bol šťastný. Tiež chce, aby si vedel, že je v poriadku ísť ďalej. Musíš byť šťastný." Katherine sa rozplakala a povedala: "Ak mi Bohyňa Mesiaca pošle druhého partnera, prijmem ho. Ale tentoraz chcem, aby som sa obrátila. Ľudia sú príliš barbarskí. Už s nimi nemôžem žiť." Usmial som sa a povedal: "Rozumiem." Povedal som: "Ďakujem, kráľovná Eden. Naozaj ste jej pomohli." Kráľovná Eden povedala: "To nie je problém. Len mi dajte vedieť, ak môžem ešte niečo urobiť."