Kapitola 33

Avery POV

Dnes ráno som sa zobudil s úžasným pocitom. Trochu v rozpakoch, pretože si myslím, že som zaspal na Danielovi. Myslím to doslova, ako na ňom. No, asi si na to bude chcieť zvyknúť. Mám vo zvyku zaspať, keď sa cítim príliš pohodlne. A je veľmi pohodlný. Môj vlastný OBROVSKÝ plyšový medvedík. Yara pradie: "Napadá ma toľko lepších vecí, ktoré by sme s ním mohli urobiť." "Drž hubu, rožný pes," hovorím, "nepotrebujem žiadne vizuálne prvky. Včera v noci ste ma dosť natrápili." "Čo," pokrčí plecami, "len sa snažím robiť to, čo prirodzene robíme. Ty si ten, kto je divný." "Som opatrný," odsekol som, "Ani jeden z nás by to neprežil, keby sme sa znova zranili. Vieš to." "Koľkokrát ti to mám hovoriť, že nám neublíži. Možno to potrebuješ od nej počuť sám." Povedal som: "Možno to je to, čo potrebujem."

Sadnem si na posteľ a zbadám tri známe vône v mojej izbe. Jeden tu má byť. Neviem, prečo je tu vôňa môjho otca a Adamova vôňa. Obaja sú rovnako silné, takže to mi hovorí, že tu včera večer boli obaja spolu. Čo som prespal? Použijem kúpeľňu, umyjem si zuby, prezlečiem sa do motýlích legín a športovej podprsenky a idem dole. Dom je úplne prázdny, tak idem do školiacej miestnosti a nájdem Kyru, ako cvičí a rozpráva sa s mojím kamarátom. Prečo zrazu cítim žiarlivosť? UGH!