Kapitola 240 Pobočka dvestoštyridsať

Keď sa Júlia ráno zobudila, cítila, že sa jej hlava tak búchala, že si chcela ľahnúť. Myšlienky, ktoré so sebou nosila celú noc, boli vyčerpávajúce a nemohla premýšľať o tom, ako by to mohla urobiť.

Potrebovala urobiť raňajky, ale musela sa vyhnúť Lucasovi. Bude tiež musieť ísť do izby, okúpať sa a pripraviť sa na odchod. Srdce jej búšilo v hrudi, keď premýšľala o tom, čomu musí čeliť.

Otvorila dvere a vykukla von. Dom bol tichý, až na malý hluk zo strany personálu. Vždy pred ňou bdeli a robili si svoje povinnosti. Uľahčili jej aj prácu.