Kapitola 102

"Z toho sa nedostaneš," dodal som k svojmu sľubu.

"To je trochu klišé, nemyslíš?" Aristo sa zasmial. "Ešte ma nemiluješ, ale máš ma rád, aby som ťa prinútil milovať ma." Znel tak sebavedomo, tak isto, že človeka ako je on budem milovať.

Prešiel som si naše minulé rozhovory, aby som zistil, či som ho nejako viedol ďalej, či som sa niekedy správal, ako keby som ho videl viac ako len priateľa a najlepšieho priateľa môjho kamaráta. Vedela som, že som s ním ešte nikdy neflirtovala, takže som nemusela premýšľať. Prečo bol potom taký klamný?