Kapitola 46

Keď povedal, že nie je potrebné, aby som bol vonku, myslel to vážne. Potom, čo mi nie tak nenápadne povedal, že moja prítomnosť v jeho batohu je irelevantná, nechal svojho šoféra odviezť ma späť do Alfa hradu so Sebastianom na prednom sedadle. Cesta späť bola nepohodlná a nešťastná. Mala som chuť plakať, ale povedala som si, že sa v prítomnosti týchto mužov nedokážem zrútiť.

Zakaždým, keď sme boli s Cahirom spolu sami, našiel spôsob, ako mi bez starostlivosti ublížiť. Veci, ktoré mi povedal – spôsob, akým som sa cítil – už dlho ma nikto nedokázal prinútiť cítiť sa tak bezcenne, nie odvtedy, čo som sa rozhodla, že budem žiť pre seba a nie pre ľudí, ktorých chcem potešiť.

Každým slovom, každým činom znižoval sebavedomie, ktoré som sa snažil vybudovať po celoživotnom šliapaní v Silver Moon. Nemusel sa ani veľmi snažiť, aby mi ublížil. Mal talent ma zlomiť len pár slovami.