Kapitola 51
Cítil som sa dusený, nedalo sa to inak vysvetliť. Cahir zo mňa urobil niekoho, kto nevychádza z domu - nikdy. Jediný raz, keď som vyšiel z Alfa hradu, bolo navštíviť ho v baliarni a to sa stalo iba raz. Nebol na to dôvod. V skutočnosti ma na minútu zavolal a potom ma poslal preč. Zdalo sa mi, akoby chcel, aby som vedel, že môj život je v jeho rukách a môže mi rozkazovať, ako sa mu páči. V ten deň prišiel so mnou Sebastián a netajil sa tým, že sa mu nepáčilo, že stráži mňa a nie svojho Alfa.
"Dobré ráno," povedala mi Laura, keď si sadla oproti mne. Mala vo zvyku navštevovať ma toľkokrát za deň, koľko len mohla – čo bolo vždy raz alebo dvakrát, keďže bola zaneprázdnená. Mala význam v tejto svorke, zatiaľ čo môj kamarát dal jasne najavo, že mojím jediným cieľom je urobiť, čo povedal, a zohriať si v noci posteľ!
"Cítim sa v pasci," odpovedal som na Laurin pozdrav vyhlásením.