Kapitola 91

Nebolo to neočakávané, ale ani to menej bolelo. Môj kamarát sa odo mňa začal odťahovať. Kúsok po kúsku sa veci menili a nedalo sa to nijako zastaviť. Išla som sama do nemocnice skontrolovať malého a vrátila som sa so slzami v očiach. Prečo som to musel robiť sám?

Spýtal sa, áno, spýtal sa. Pýtal sa, ako prebehol termín, čo povedal lekár, ako som otehotnela napriek antikoncepcii. Spýtal sa. Prejavil záujem, ale bolo to prinútené. Neexistoval žiadny hmatateľný dôvod, prečo nemohol ísť so mnou, ale odmietol.

„Nemysli na to najhoršie, Sia,“ zamrmlal som si pre seba, keď som opäť cítil, ako sa mi v očiach hromadia slzy.