Kapitola 185 Byť prichytený nevedome

"Yolanda! Princezná, počkaj... dovoľ mi to vysvetliť!" Diego zúfalo zvolal, keď nasledoval Yolandu, ktorá bola neústupná, že odíde. "Nevedel som, že je nažive a môj brat vedel, že mám ženu. Nemal ju sem priviesť."

Yolanda sa však neustále rútila po dláždenej príjazdovej ceste na vysokých opätkoch. Srdce jej bilo tak rýchlo a hlasno ako bubon, až to ohlušovalo jej uši. Slzy sa jej kotúľali po očiach a nedalo sa obťažovať si ich utrieť.

"Nechaj ma, Diego... Mám pocit, že zasahujem," odpovedala Yolanda cez vzlyky.