Kapitola 111

Sophie

" Už je skoro čas." Hugo stojí vo dverách a sleduje ma s akousi oddelenou zvedavosťou, z ktorej mi koža rudne. Je to, ako keby som bola nejaká zvláštna nová zvláštnosť, stvorenie, o ktorom si myslel, že rozumie, ale teraz si uvedomuje, že zle odhadol. Veľa ľudí v Pack House sa na mňa v poslednom čase takto pozerá – a zakaždým mi z toho lezie koža.

Odtiahnem svoj pohľad z Beta a vrátim ho späť do zrkadla po celej dĺžke na vzdialenej stene. Samozrejme, môj odraz sa mi vysmieva ako všetkým ostatným. Tu som, stojím v tých najúžasnejších šatách, aké som kedy videl, a vyzerám ako úplne iný človek ako pred pár mesiacmi – no stále to nestačí.