Kapitola 128
Selene
Lila opäť plače, keď prídem domov, a len čo vojdem do bytu, moja svokra na mňa vrhne pohľad s hroznou úľavou. Moje šteniatko beží ku mne skôr, než za sebou stihnem zavrieť dvere, jej drobné nôžky bubnujú po drevenej podlahe.
" Mami!"