Kapitola 157

Selene

Nemyslím si, že si niekedy zvyknem na to, že ma ľudia na ulici budú spoznávať, akoby som bola skôr nejaká celebrita než dievča, ktoré strávilo 8 rokov osamote v pivnici s nikým, kto by mu nerobil spoločnosť, len s mojím uväzneným vlkom. Teraz je pre mňa nemožné ísť niekam bez toho, aby ma niekto spoznal.

Dokonca aj teraz, keď okolo mňa padá dážď v plachtách a ja som schúlený proti ostrému chladu jesenného vzduchu, chôdza po ulici je skutočným mínovým poľom. Polovica ľudí, ktorí ma zastavujú, mi chce len zablahoželať k novému bábätku, no druhá polovica ma zasypáva otázkami o tom, kde sa Bastien nachádza.