Kapitola 6

Max

Knižnica je pokojná a pokojná. Som tu s Lily a jem jablko, kým ona pracuje na našom projekte.

Všetko by bolo sakramentsky dokonalé.

KEBY LEN TEN CHLAP V OKULIAROCH PRESTALO NA ŇU KRADNÚŤ POHĽADY!

Chlapec sedí pri vlastnom stole. Zviazané a uhladené vlasy, všetko poriadne, s nervóznym úsmevom na perách. Nepochybne je zamilovaný do Lily a mňa to trápi.

Kto si kurva myslí, že na ňu tak zíza?!

Nevidí, že Lily je tu so mnou?

Lily nie je moja priateľka. Ona taká nikdy nebude a URČITE nežiarlim, ale no tak! Ten idiot by sa mal na ňu kurva prestať pozerať!

Zavrčal som si pre seba a priblížil som sa k Lily, zatiaľ čo som civel na toho druhého. Štekal by som na neho, keby som sa narodil ako rotvajler.

"Uhh..." Lily na mňa pozrela. Zdá sa, že je nepríjemná, dokonca vystrašená blízkosťou. "Č-prečo sedíš tak blízko?"

Prižmúrim oči, mrmlem. "Žiadny dôvod."

"Dobre..."

Lily sa vráti k ťukaniu do klávesnice a moje otrasy sa zdvihnú, keď sa na ňu ten chlap stále pozerá so zasneným výrazom.

vážne?

Má nejaké lopty..

Sakra.

Musím s tým raz a navždy skončiť! Urobím to pohybom, ktorý hovorí: "Ja som tu posratý alfa a tá sviňa je moja!"

Pomaly som nechal svoju ruku skĺznuť cez Lilyine ramená. V reakcii sa zachveje, než sa napne, ale to nevadí. Všetko, čo potrebujem, je, aby sa ten druhý držal ďalej od toho, čo je moje. Pritiahnem si ju k hrudi a...

"Č-čo to robíš?!" Lily stratí hovno a zamračí sa na mňa. Je však ťažké brať ju vážne. Je ako tento malý nahnevaný zajačik, ktorý je naštvaný na leva, že zjedol celú jeho rodinu.

Čokoľvek.

Radšej sa budem hrať na hlúpeho, pretože v dohľadnej dobe nezložím ruku z jej ramena – v tejto knižnici sú hady! Tomu druhému neverím ani na sekundu. V momente, keď ho pustím, sa pokúsi dostať do Lilyiných nohavíc!

"Čo tým myslíš?" uškrnul som sa na ňu. "Nič nerobím."

"Nehraj sa so mnou na hlupáka! Prečo si ma objal okolo ruky?! Váži to tonu!"

"Je to ľahké ako pierko!"

"Nie, je obrovský a tvoja váha ma tlačí dole!"

Je to pravda. Som veľký chlap a potrebujem byť pre futbal, ale Lily reaguje prehnane, pretože moja ruka nie je TAK ťažká.

„Moja váha ťa netlačí...“ zamrmlam trochu urazene, že by navrhla niečo také.

Rozširujú sa jej nozdry. "Max, prečo ma objímaš?"

Ach sakra!

Ani som si nevšimol. Kedy som skončil prilepený na jej tele?

"Pretože-"

"Lily?"

Zdvihnem zrak a potlačím vrčanie, keď sa chlapík v kravate postaví pred náš stôl. Jeho úsmev je odhodlaný. Určite mi prišiel ukradnúť Michele a čo to do pekla má v ruke? Drží list so srdcom a strká ho dopredu cez stôl!

"Napísal som to pre teba, Lily."

Do pekla.

Je to milostný list?!

To musí byť!

Chcem povedať Lily, že by si to z toho nemala brať. Ale na moje úplné zdesenie sa Lily po prijatí začervená.

"Och, ďakujem veľmi pekne, Harold..." Lily sa sladko usmeje.

"Č-čo je?"

Áno, to by som chcel vedieť!

Tu ma totálne ignorujú a srdce mi búši ako o závod. prečo? Nemám potuchy, ale cítim sa ohrozený Haroldovou prítomnosťou. Mám stiahnutú hruď a nepáči sa mi Lilyina červenajúca sa tvár.

Zamiluje sa do neho????

Nie že by ma to zaujímalo.

Pfft!

Nikdy.

ALE JE ONA?!

Lily nemohla byť do tejto osoby, však? Harold na mňa nič nemá! Je nižší a chudší a rozhodne mu chýba svalová definícia...

Ale čo ak je Lily do tých sračiek?