Kapitola 39
" Akokoľvek chcem, aby sme v tom pokračovali, musíme teraz vypadnúť, inak si stráže budú myslieť, že je problém," povedal Xavier, keď ma pobozkal na pery, kým som otvoril dvere. Xiao mi pomohol zapnúť si gombíky, než som išiel, a on za mnou nastúpil. Dve stráže so sklonenou hlavou nám otvárajú dvere paláca. Som tak vďačný, že ich hlava je sklonená ako tínedžer, ktorý som sa uškŕňal. Som stále teenager, myslím, že je to to isté.
Potichu sme vošli do paláca a potom k výťahu. Potom do prístrešku a potom na poschodie k dverám mojej izby, kým sa zastavíme. Všetci sme tam stáli a pozerali na seba a nikto z nás nehovoril. Tak som sa rozhodol prelomiť ticho.
" Ďakujem veľmi pekne za dnešok. Mal som sa dobre." Povedal som úprimne. Môžem vymeniť čokoľvek na svete, len aby sa zopakovalo to, čo sa medzi nami stalo dnes. Len sa modlím a dúfam, že to nie je poslednýkrát.