Kapitola 72
Keď Sophia ležala v posteli, hlboko zamyslená, jemné zaklopanie na dvere odviedlo jej pozornosť. Neochotne zvolala: "Vstúpte."
Dvere sa pomaly otvorili a do miestnosti vstúpil Xiao, jeho prítomnosť vrhala teplú žiaru, ktorá okamžite uvoľnila Sophiine starosti. Priblížil sa k nej s jemným úsmevom, oči plné pochopenia.
"Hej," povedal Xiao potichu a jeho hlas bol pretkaný empatiou. "Všimol som si, že si bol počas večere trochu vzdialený a ako si nás opustil. Chcel som ťa skontrolovať a pripomenúť ti, že nie je potrebné byť nahnevaný alebo žiarliť."