Kapitola 1152 Pokiaľ je po mojom boku
Alexandra vyšla hore a uvidela Alcotta stáť pred oknom s pohľadom upretým na výhľad von. Po období odlúčenia vždy cítila k mužovi pred sebou neopísateľný cit.
Možno mala už dávno vedieť, aký je Alcott človek.
„Alcott.“ Alexandra sa zhlboka nadýchla a prišla k Alcottovi. „Ešte stále vydržíš?“ spýtala sa.