Kapitola 156

Kelsey mi bez slova naklonila nos a vykročila rovno ku schodisku. Prechádzali sme sa kľukatou chodbou, až sme sa dostali k dverám na konci. Otvorila dvere a ja som sa takmer povracal len z toho zápachu. Bola tiež neuveriteľná tma; keď rozsvietila svetlo, skoro som zapchal ústa. V strede miestnosti bola kaluž tajomnej tekutiny. V rohu bola aj detská postieľka, komoda a nočný stolík.

„Toto je väzenská cela,“ zamrmlal som.

Prekrížila si ruky na hrudi.