Kapitola 5 Zachovanie takzvanej dôstojnosti
Nemohla ísť do nemocnice.
Ak by tam išla, jej tajomstvo by bolo určite odhalené.
Bolo to smiešne, ale nechcela, aby o tom dieťati niekto vedel, pretože si chcela zachovať to málo dôstojnosti, čo jej zostalo.
Eva vedela, že jej takzvaná dôstojnosť sa vytratila odo dňa, keď súhlasila s falošným sobášom s Adriánom.
Zostala jej teraz pred ním a jeho milovanou ešte nejaká dôstojnosť?
Eva sklopila oči. Nedokázala sa prinútiť odhaliť nič, čo by mohlo vyvolať posmech.
Po vypočutí jej slov Adrian hlboko zvraštil obočie, otočil auto a náhle ho zaparkoval na kraji cesty.
Keď to Eva videla, myslela si, že chce, aby vystúpila z auta, a tak natiahla ruku, aby otvorila dvere.
Ale v ďalšej sekunde bolo auto zamknuté.
Adrian na ňu hľadel cez spätné zrkadlo s nevysvetliteľným výrazom v očiach.
"Prečo nejdeš do nemocnice?"
Eva zachovala pokoj a pokojne prehovorila: "Ak sa necítim dobre, pôjdem sama k lekárovi."
Keď to Adrian počul, nebezpečne prižmúril oči.
Vivian sa ponáhľala: "Adrian, je to kvôli mne? Možno tu vystúpim a potom môžeš odviezť Evu do nemocnice. Koniec koncov, jej stav už netreba brať na ľahkú váhu."
Po prehovorení sa Vivian naklonila k Adrianovi a chcela stlačiť tlačidlo na odomknutie dverí.
Potom Eva videla, ako ju Adrian zastavil, a ich zápästia sa dotkli.
"Nehovor to." Adrian sa zamračil, pozrel na Evu a potom povedal: "Nepremýšľaj nad tým. Nemá to s tebou nič spoločné."
Vivian pozrela na ich ruky a v očiach sa jej zablysol hanblivý výraz.
Eva túto scénu ticho pozorovala.
Odvrátila pohľad, len keď sa Vivianin pohľad stretol s jej pohľadom, cítila sa trochu zahanbene.
"Eva, predtým som ťa zle pochopil. Myslel som si, že sa na mňa hneváš kvôli Adrianovi. Prepáč." Eva na ňu pozrela slabým pohľadom.
Keby jej Vivian nepomáhala a nebola k nej milá, Eva by mala podozrenie, že tieto slová hovorí zámerne. Ale napokon bola aj jej dobrodincom. Eva sa prinútila usmiať. "To je v poriadku."
Vivian sa však usmiala a povedala: "Nechceš ísť do nemocnice, bojíš sa? Môj priateľ si po návrate do krajiny otvoril malú kliniku. Čo keby si sa tam išiel pozrieť?"
Keď to povedala, pozrela sa na Adriana a spýtala sa: "Adrian, čo myslíš?"
Adrian okamžite nesúhlasil. Namiesto toho zvraštil obočie a povedal: "Klinika? Je spoľahlivá?"
Vivian sa cítila trochu trápne a povedala: "Samozrejme. Ak to nie je spoľahlivé, prečo by som to odporúčala? Neveríš mi?"
Po chvíli uvažovania Adrian prikývol a povedal: "Tak poďme na kliniku."
Eva zvraštila obočie.
V nasledujúcom momente už Adrianovo auto odišlo, ignorujúc jej odmietnutie. Vivian jej stále hovorila milé slová.
"Eva, neboj sa. Môj priateľ má dobrú povahu. Je trpezlivý a jemný k pacientom. Vopred mu vysvetlím tvoju situáciu. Keď tam prídeme, pôjdeme na to pomaly, dobre?"
V porovnaní s nežnou a ohľaduplnou Vivian sa Eva cítila ako úplný opak, tvrdohlavo odmietala ísť k lekárovi, aj keď jej bolo zle.
Čo iné mohla povedať? Eva zostala ticho a auto sa opäť rozbehlo.
Po príchode na kliniku Vivian pomohla Eve vystúpiť z auta a potichu povedala: "Ešte sa ti točí hlava? Ak je ti to nepríjemné, môžeš sa oprieť o moje rameno."
Vivian potichu prehovorila a vydala slabú vôňu gardénie. Jej činy boli tiež jemné a nežné.
Eva sklopila pohľad a pomyslela si: "Vivian bola nielen krásna, ale bola aj výnimočná v mnohých smeroch. A čo je najdôležitejšie, zachránila Adrianovi život. Keby som bol Adrian, asi by sa mi páčila aj Vivian."
Po príchode Vivianinho priateľa sa s ním išla dlho porozprávať. Muž mal oblečený biely plášť. Nakoniec jeho pohľad pristál na Evinej tvári a on prikývol, kým prešiel.
"Ahoj, si Vivianin priateľ, však? Volám sa Brian Mitchell."
Eva mu prikývla a povedala: "Ahoj."
"Máš horúčku?" spýtal sa Brian potichu a zdvihol ruku, aby sa dotkol Evinho čela.
Náhla blízkosť prinútila Evu inštinktívne pohnúť sa nabok. Jej reakcia prinútila Briana usmiať sa a jemne povedal: "Len testujem teplotu."
Bez toho, aby pokračoval, vytiahol teplomer a povedal: "Poďme najskôr zmerať vašu telesnú teplotu."
Eva mu to zobrala.
Adrianin hlas sa ozval zozadu , "Vieš používať teplomer, však?"
Eva ho ignorovala. Ako je možné, že nevie používať teplomer?
Ale keďže jej bolo zle, trochu sa jej točila hlava, takže pohyby mala pomalé.
Keď ho použila, Brian povedal, že budú musieť chvíľu počkať.
Keď to Vivian videla, využila príležitosť porozprávať sa s Brianom.
„Brian, dovoľ mi, aby som ti predstavil Adriana,“ povedala.
"Adrian, toto je Brian, o ktorom som sa ti predtým zmienil v telefóne. Je vysoko kvalifikovaný v medicíne, ale miluje slobodu, a tak sa vrátil do svojej rodnej krajiny a otvoril si túto kliniku. Brian, toto je Adrian, on je..."
Na chvíľu sa odmlčala, kým sa začervenala a povedala: "...môj priateľ."
"Priateľ?" Brian nad tým termínom zdvihol obočie. Potom jeho pohľad neúmyselne prešiel po Evinej tvári, než sa vrátil k Adrianovi. "Ahoj, ja som Brian. Rád ťa spoznávam."
Po chvíli Adrian zdvihol ruku a zľahka si s Brianom potriasol rukou. "Adrian."
"Ja viem," Brian sa záhadne uškrnul a povedal niečo dvojzmyselné, "Vivian o tebe často hovorí. Veľmi si ťa váži."
"Brian!" Zdalo sa, že Vivian bola zaskočená, keď jej svetlé líca okamžite zružoveli.
"Čo sa deje? Povedal som niečo zle? Nechváliš ho často pred všetkými?"
„Dobre, prestaň,“ prerušila ho.
Počas ich rozhovoru sa Adrian pozrel na Evu.
Sedela tam s jemne spustenými viečkami. Niekoľko jemných prameňov vlasov jej viselo dolu, aby jej čiastočne zakrývali čelo, zakrývali jej krásne oči a skrývali všetky jej emócie.
Sedela tam ticho, odtrhnutá od všetkého, ako outsider.
Adrianova tvár okamžite potemnela.
O päť minút neskôr vzal Brian teplomer a potom zvraštil obočie so slovami: "Teplota je trochu vysoká. Dám ti šancu."
Eva však zdvihla hlavu a povedala: Žiadne výstrely.
Keď to Brian počul, pozrel na ňu a potom sa usmial a povedal: "Bojíš sa bolesti? Neboj sa, som veľmi jemný."
Vivian súhlasne prikývla. "Áno, Eva, tvoje zdravie je dôležité."
Ale Eva pokrútila hlavou a trvala na tom: "Nechcem injekcie a nechcem brať lieky."
Jej tvrdohlavý vzhľad spôsobil, že Adrian zvraštil obočie.
"V takom prípade môžeme použiť len fyzické chladenie. Idem po lieky a zásoby. Medzitým si môžeš hlavu ochladzovať mokrým uterákom. Len si daj pozor, aby si sa neprehrial."
Keď Brian a Vivian odišli, v miestnosti zostali len Eva a Adrian.
Eve sa zatočila hlava.
Chcela si ísť zobrať mokrý uterák, aby sa schladila, ale už nemala síl.
V tej chvíli Adrian, ktorý zostal ticho, zrazu prehovoril: "Prečo si nemôžeš dať injekcie alebo lieky?"