Kapitola 107

Dylan POV.

Pozeral som sa na okresy, ktoré budú čoskoro beta, a zamračil som sa, nedokázal som ho prečítať, ale viem, že to isté sa o mne povedať nedalo. Môj výraz tváre prezrádzal všetko. Pomaly zdvihol ruku a natiahol ju pred seba, potichu požiadal o podanie ruky.

"Ďakujem." Znel mimoriadne úprimne a tak som váhavo vzala jeho natiahnutú dlaň do pravej a silno som ňou potriasla. "Ďakujem pekne, keby nebolo teba..."