Kapitola 34

Počul som, ako na mňa hlas mojej mamy kričí, a rýchlo som otočil hlavu, aby ma na podlahu zvalili dvaja muži. Pištoľ mi vyletela z ruky, keď som bruchom narazil na podlahu.

Oči mužov boli čierne ako noc, keď som sa otočil na chrbát, zatiaľ čo jeden z nich mi namieril pazúry na krk.

"POČKAJ!" Na ulicu zavládlo ticho, keď vysoko postavený vlk kráčal k miestu, kde ma držali. "Je to len dieťa, dá sa naučiť našim spôsobom!" Bol som zdvihnutý na nohy, zatiaľ čo vlčí muž ku mne chodil bližšie a bližšie. "Vezmi ju na námestie, stále sa bránila a tak si odnesie prvý trest." Len čo tieto slová opustili jeho ústa, zdvihli ma a odvliekli na námestie, pričom som kopal a kričal. Ľudia z mesta boli zhromaždení a ja som bol zhruba priviazaný k dvom stĺpom.