Kapitola 422
Rýchlo som sa rozhliadol a všimol som si veľmi veľký hrubý konár stromu, ktorý sa mi opieral naľavo. Pokúsil som sa ho chytiť, aby som ho použil ako zbraň, ale vlk, ktorý sa ma snažil odtiahnuť k sebe, zrazu predo mňa skočil s, prisahám, že sa to zviera uškŕňalo, keď sa ku mne blížil. Nehovoriac o tom, že som bol príliš zaneprázdnený, aby som si uvedomil, že ku mne kráča aj kráľ.
Bol som úplne a absolútne bezbranný. Mal som zbrane, ale bez zbrane som mal len boj zblízka. Vedel som, že som v problémoch a strach bol jediné, čo ma pohlcovalo. Ak by som nerozmýšľal rýchlo, kráľ Josh by ma určite znova chytil. Ak by sa to stalo, bolo by naozaj po všetkom. Sakra... premýšľaj, premýšľaj.
Čo som mohol robiť?.. Moja hlava sa vrhla dookola, aby som zistil, či existuje niečo, čo by som mohol urobiť, namiesto toho, aby som tam len tak stál a triasol sa. Za mnou bol strom a ja som konal práve vo chvíli, keď sa na mňa útočník vrhol. Vyšvihol som nohu na hrebeň v kôre stromu a rýchlo som po ňom začal liezť. Jednou z výhod toho, že som človek, je, že pochybujem, že by tieto beštie dokázali liezť, prinajmenšom som pochyboval, že by to dokázali vo svojej vlčej podobe.