Kapitola 95
Dylan POV
Prišiel deň štartu túry a s ním mi prestrelili nervy. Kráľ trval na tom, že mám mať počas cesty na sebe žalársku uniformu a súpravu zábran, a tak ma umiestnili do veľmi podobnej manžety, akú mal nosiť Carlos, boli ťažké a skutočne spomaľovali moje pohyby, keď som sa snažil plávať po paláci s gama Warrenom blízko mojich pätách. Kráľa Josha to bolelo, že by mi to bolo na ceste nepríjemné.
Dostali sme sa do jedálne, kde sme mali poslednú večeru pred odchodom. Keď som vošiel, všetci už sedeli a jedli. Kráľ rýchlo vstal a podišiel ku mne, zastrčil mi zablúdený kúsok vlasov za ucho, zatiaľ čo ja som mierne cúvol. Nenávidela som ho, neznášala som jeho dotyky, neznášala som jeho hlas, nenávidela som jeho domov a hlavne som nenávidela jeho hlúpu narcistickú rodinu. Nenávidela som na ňom všetko a čím viac času som s ním trávila, tým viac moja nenávisť rástla.