Kapitola 96

"Prepáčte, vaša milosť, myslel som si, že sme spriaznené duše, nemal som takto hovoriť s kráľom, je to úplne moja chyba!" So svojím sarkastickým postojom v plnej paráde som hovoril s kráľom, moje slová prinútili celú jeho rodinu zalapiť po dychu a Carlos sa pobavene usmial. Bol to tiež tento postoj, ktorý mi priniesol prvú facku za dva týždne, kráľ sa nikdy nezdržal, keď išlo o silu, a cítil som, ako mi z teraz krvácajúcej pery rýchlo steká krv, chytil som pod ňu dlaň a sledoval som, ako sa moja koža zašpinila červenou látkou.

"Ty nevďačná sviňa!" Naposledy mi volal, že sa odtiahol do svojej izby a pošpinil ma pred jeho exbetou. Nevedome som sa prikrčil a čakal na nápor úderov alebo faciek. No neprišlo a namiesto toho ma hrubo schmatli za ruku, keď ma ťahali zo sedadla von z miestnosti.

Mysľou mi preleteli záblesky jeho znečistenia a zhlboka som prehltol, keď som rýchlo dovolil, aby ma zahalil strach. Kráľ dnes zjavne nemal čas ani trpezlivosť na môj postoj, keď ma viedol rovno chodbou a dole po schodoch k hlavnému vchodu, vytiahol ma z dvojitých dverí a ťahal ma dole po hlavných schodoch paláca, kde stála dlhá lesklá čierna limuzína. Ten istý, ktorý ma priviedol do tohto nešťastného života. Nohy sa mi ťahali, až som pristál tesne vedľa vozidla.