Kapitola 138

Keďže som nevidel žiadne iné odbytiská, ktoré by uvoľnili moju frustráciu, udrel som do steny. A potom som to udrel znova. Celých dvadsať minút som do toho ďalej búchal. Prestal som, až keď som na stene videl viac krvi ako sadrokartónu. Pozrel som sa dole a uvedomil som si, že celá moja päsť a všetky kĺby sú úplne červené. Bol som si celkom istý, že mám dokonca zlomené kosti v ruke, hoci som v tej chvíli necítil nič okrem necitlivosti a hnevu.

"Cítiť sa lepšie?" spýtal sa Joey, keď zo steny zotieral krv a zavesil druhý obraz.

"Nie," odpovedal som stále nahnevaný.