Kapitola 59

Keď už hovoríme o Rose, mala som veľké šťastie, že som nestratila svojho vlka tak, ako väčšina ostatných po odmietnutí. Nikdy sa so mnou neprestala rozprávať a stále sa z času na čas posunie. Rozhodne však bola oveľa tichšia a rezervovanejšia ako jej bežné klebetné ja. Tiež, keď so mnou hovorí, počujem bolesť a smútok v jej hlase.

Predtým, ako vôbec začnem uvažovať o vzťahu s Bradym – za predpokladu, že to myslí úprimne, že chce byť so mnou a nie len škádliť – ja a Rose si musíme nájsť čas na uzdravenie... nielen z odmietnutia, ale aj zo všetkého, čo sa stalo pred ním a po ňom.

Bude to chvíľu trvať, čiastočne aj preto, že ešte stále úplne nerozumiem všetkému, čo sa stalo po odmietnutí. Matne si pamätám, ako ma chytili, keď som sa pokúšal opustiť West Mountain Pack, ale neviem, kto ma chytil. Vlastne ani neviem, či by som mal chytenie charakterizovať ako „záchranu“ alebo „únos“.