Kapitola 6 Zakázané potešenia

POV Samanthy

Zazvonil interkom na mojom stole.

„Samantha,“ zaplnil vzduch sexi hlas môjho šéfa. "Moja kancelária, teraz."

Och To neznelo dobre. Pre Alexandra som pracoval dva dni. Dva pekelné dni. Nebol som si istý, či robím dobrú prácu. Posledné dva dni na mňa kričal. Nebola to moja chyba, že som nebol vyškolený - na túto prácu. A bol to strašný perfekcionista.

Vzdychla som si, narovnala si sukňu a vošla do jeho kancelárie. Sedel pri svojom stole, jeho pohľad zúrivý a nahnevaný, keď na mňa civel.

V ruke mal tablet. Našpúlila som sa, keď som sa k nemu priblížila. Nesmierne som na ten tablet žiarlil. Musí to byť v jeho rukách, pod tými prstami.

Tie pevné prsty, ktoré mi pred dvoma dňami udreli do zadku. Odvtedy sa ma Alexander nedotkol. Aj môj klient ma nechal v núdzi ako v pekle. Nezáležalo na tom, koľkokrát som sa dotkol sám seba. Nebolo to také príjemné, ako keď sa ma jeden z oboch mužov dotkol.

"Volal ste ma Gav-Pán Donovan?"

Nemyslel som si, že je to možné, no jeho oči sa ešte viac prižmúrili.

"Čo mám na programe o jedenástej?"

Zamračil som sa a poklepal som si na líce v snahe spomenúť si. "Stretnutie s reklamným tímom?"

"Tak mi to povedz, Samantha," stlačil som stehná k sebe pri zvuku môjho mena. "Prečo mi spoločnosť Nicholas poslala e-mail na potvrdenie stretnutia naplánovaného na jedenásť?"

Uh.. Sakra. Zrejme som zle umiestnil načasovanie a tak ďalej.

Nervózne som ho zasmiala. "Ach, asi som pokazil načasovanie. Pošlem im-"

Keď sa postavil na nohy, udrel päsťou o stôl. Prehltol som a sledoval, ako vstáva. Do pekla, dokonca aj oblek, ktorý mal na sebe, vyzeral, že by sa roztrhal na kusy, keby sa čo i len pohol.

„Nie som si istý, slečna Caldwellová,“ zachichotal sa a potiahol si kravatu okolo krku. "Prečo si si myslel, že si môžeš dovoliť byť nonšalantný v mojej práci?"

zažmurkal som. Prečo preboha znel nahnevane? Bola to jednoduchá chyba.

"Všetko, čo musím urobiť, je preložiť termín," povedala som a zmätene som roztiahla ruky. "Nechápem, o čo ide."

"Veľká vec je, že tvoja neopatrnosť so mnou neveští nič dobré!"

"Všetko kvôli stretnutiu?" Posmieval som sa a prevrátil očami.“ „Pozri, Alexander, netreba zachádzať príliš ďaleko –“ „Pre teba je to pán Donovan,“ odsekol.

"Od narodenia ťa volám Alexander!" zakňučal som."

Prečo ťa musím volať Donovan? Je to také zvláštne a znieš ako starý muž –“

Počul som, ako zamrmlal kliatbu a potom si stiahol ruku po tvári. "To je ono. Si vyhodená Samantha."

Jeho slová zastavili moje tápanie.

"Čo?" Zadusila som sa.

"Máš padáka. Najal som ťa ako láskavosť pre Caldwella, ale do pekla, nemôžem zniesť rozmaznaného frajera!"

"To nemôžeš!" zakričal som a ponáhľal som sa k nemu. Siahol som po jeho ruke.

"Naposledy som to kontroloval," pretiahol, "ja som tu šéf,"

"Prosím," prosila som a pokrútila hlavou. "Nemôžem dostať padáka! Otec ma prinúti vziať si Chada!"

Oči sa mu zúžili v štrbinách. "On je?"

"Áno!" rozplakala som sa. "Stále hovorí nezmysly o tom, že potrebujem disciplínu. Nechcem si toho chlapa vziať!"

„Nie som blázon, Samantha,“ zamrmlal Alexander. Bol som to len ja, alebo sa nakláňal blízko. "A tvoj otec má pravdu. Si rozmaznaný fagan, ktorý potrebuje disciplínu."

Disciplína. Spôsob, akým to slovo povedal, ma prinútil premýšľať o tom, ako ma nabil vo svojom aute. Oblízla som si pery a zamrmlala.

"Tak ma disciplinuj."

Vzduch zhustol, keď jeho oči pálili moju kožu všade, kam sa vliekol. Padli na moje pery, potom sa presunuli popri nich až k mojim dvíhajúcim sa prsiam a tlačili na stehná.

"Nemáš potuchy, čo hovoríš," zavrčal.

"Ja áno," zašepkala som, čím som zmenšila vzdialenosť medzi nami a pritlačila som sa k jeho tvrdému telu. Jeho svaly pri mojom dotyku poskočili a ja som vydala jemné mrnčanie uspokojením. "Disciplinuj ma, Alexander."

Predtým, ako prehovoril, vydal tichý dunivý zvuk. "Vylez na stôl. Chcem ťa na všetkých štyroch,"

Áno, ocko, chcel som povedať, ale zahryzol som si do jazyka. Vyliezol som na jeho stôl, uvedomujúc si jeho pohľad, a zdvihol som si sukňu, aby som odhalil svoj zadok.

Zasyčal a uštedril mu výprask. "Ja som ťa o to nežiadal!"

"Prepáč," zakňučal som a zhlboka som dýchal, keď som očakával jeho ďalší krok.

Fúkol by ma ako pred dvoma dňami a možno by som ho tentoraz prinútila dotknúť sa mojej mačičky. Zavrela som oči a stenala, keď som si predstavovala, ako ma šuká prstami.

Bola to taká špinavá vec. Myslel som na najlepšieho priateľa môjho otca, muža dosť starého na to, aby bol mojím otcom v každom smere. A predsa som dokázal myslieť len na to, ako zo mňa vyjebal denné svetlo.

"Ticho!" zaštekal Alexander.

Pozrela som sa za seba, aby som videla, ako zdvihol opasok a švihol ma po zadku.

"Čo to robíš?!" zakričal som, bolesť ma prinútila zavrieť oči.

"Disciplinovať ťa!" Zavrčal a znova a znova ma bičoval po zadku opaskom.

"Alexander." Vzlykala som a po tvári mi stekali slzy. "Alexander, prosím!"

"Toto si chcel, však?" Zavrčal. "Chcela si byť disciplinovaná, dievčatko. Tak to kurva vezmeš!"

"Prestaň, prosím!" Plakala som, zvalila som sa na stôl, nedokázala som ostať vzpriamená, vzlykala som, keď ma bičoval po zadku, až ma štípalo, aby som sa čo i len pohol. "Si monštrum! Si sa zbláznil!"

Bičovanie vtedy prestalo. Jeho veľká ruka ma hladila po boľavom zadku a ja sa ho snažím striasť.

"Nedotýkaj sa ma!" Uštipačne som si odhryzol. "Si blázon!"

Zachichotal sa a rozdelil mi stehná, aby odhalil moju mačičku. "Som blázon?"

"Áno! Áno, si!" Vykríkla som, keď mi dva hrubé prsty pritlačili nohavičky a zľahka zatlačili dovnútra. "Ach,"

Oh, bol to taký dobrý pocit, keď ma šukal jeho prstami. Cez otvorené pery sa mi vlnili tiché stonanie, keď som zavrel oči, aby som si ten pocit vychutnal.

Naklonil sa, aby mi zamrmlal do ucha. "Tak prečo máš mokré nohavičky, dievčatko?"