Kapitola 6

Muselo to byť preto, že Emily bola opovrhnutiahodná žena, ktorá nenásytne hľadala viac výhod z ich rozvodu. Alexandrovi to tak liezlo na nervy, že mu neustále vŕtala v mysli.

Áno, to musí byť dôvod.

Alexander si myslel, že sa k nej v posledných troch rokoch správal dobre, bez ohľadu na okolnosti. Nemala by žiadať, aby tak rýchlo odišla len kvôli peniazom.

Bola naozaj taká silná, alebo bola jednoducho bezcitná?

Alexanderovi prišlo zle, keď si pomyslel, ako Emily tak váhala prehovoriť.

Našťastie sa tam vrátila Sophia s metlou. Alexander, buď opatrný."

Alexandrove myšlienky prerušil Sophiin vzhľad. Keď sa na ňu pozrel, jeho pohľad sa znova zameral. "Daj mi to."

Vzal metlu, v tichosti upratal sklenené črepy a potom pokračoval vo varení. Potom jedol spolu so Sophiou.

"Môžeš dať ruže s ľaliami. Vyzerajú spolu dobre," povedal zrazu Alexander, keď Sophia upratovala riad.

Sophia sa na chvíľu odmlčala, kým sa zamračila.

"Ale xander, ja vlastne...nemám rád ruže. Zabudol si?" Keď to povedala, zdalo sa, že niečo napadlo. Otočila sa, vytiahla kyticu ruží a položila ich pred Alexandra. "Tieto sa páči mojej sestre, však? Hoci sme sa nikdy nestretli, tajne som sa na ňu pýtal, keď prvýkrát prišla do Winnington Mansion."

To bolo pred tromi rokmi.

Keď Alexander počul, ako Sophia používa slovo 'tajne', pocítil bodnutie v srdci. "Bol som to ja, kto ťa pred tromi rokmi sklamal."

Nemal si brať Emily a nemal sa tak ľahko vzdať Sophie.

Mal ju hľadať ďalej...

Sophia vyzerala, akoby sa chystala plakať, a priložila mu prst na pery." Ticho. Nehovor to, Alexander. Všetko som urobil z vlastnej slobodnej vôle."

„Sophia...“ povzdychol si Alexander. "Nemusíš sa zdržiavať, keď som tu."

Sophia sa pri tom úplne zrútila a slzy jej tiekli nekonečne.

Vyzeralo to, akoby sa jej chcelo plakať, aby uľavila od všetkého smútku, ktorý sa jej za posledné tri roky nahromadil.

„V budúcnosti si už ruže nekúpim...“ Alexander natiahol ruky a pomaly Sophiu objal.

Bez toho, aby o tom vedel, Sophia, o ktorej si myslel, že mu žalostne plače na ramene, sa v skutočnosti zlovestne usmievala.

Pred tromi rokmi, aby sa Sophia vysporiadala so sestrou, ktorú nikdy nestretla, použila rakovinu žalúdka, aby si získala náklonnosť rodiny Winningtonovcov. Týmto krokom sa jej podarilo uchmatnúť materskú lásku, ktorá bola pôvodne Emily. O tri roky neskôr si opäť úspešne so slzami získala manžela Emily.

Čím by mohla Emily súťažiť s ňou?

Sophia potlačila úsmev a predstierala, že si utiera slzy. Jemne povedala: "Už je neskoro, Alexander. Chcem si oddýchnuť. Kedy pôjdeš domov?"

Pre Alexandra však bola presne taká istá ako mladé dievča v jeho pamäti, stále také nevinné a čisté.

Napriek tomu sa mu veľmi uľavilo, keď počul jej slová, ako ho zdanlivo odháňajú. Neváhal povedať: "Teraz sa vrátim."

Sladký úsmev na Sophiinej tvári na chvíľu zamrzol. Očakávala, že zostane!

Napriek tomu sa nebolo treba ponáhľať. Najdôležitejšie v tejto chvíli bolo, aby pomaly dobiehali všetok ten stratený čas. Všetko ostatné sa dalo robiť pomaly.

Keď sa Alexander chystal prísť k dverám, zrazu sa znova otočil a spýtal sa: "Sophia, kedy sa vrátiš do Winnington Mansion?"

Sophia bola na chvíľu ako obarená. Slzy v kútiku jej očí ešte neboli utreté a vyzerala trochu žalostne, keď smutne povedala: "Ja- ešte nie som pripravená."

Veď si ju adoptovala rodina Winningtonovcov. Aj keď výzorom pripomínala Emily, nebola to biologická dcéra Winningtonovcov.

Alexander chápal jej nepokoj.

„Zajtra ťa odprevadím späť:“ Bál sa, že jej tam bude všetko chýbať.

Sophia sa samozrejme žiarivo usmiala a šťastne zvolala: "Ďakujem, Alexander!"

Potom sa mierne odmlčala a povedala: "Ale ak sa ma mama pýta, čo jej mám povedať o našom súčasnom vzťahu? Koniec koncov, moja sestra a ty..."

Alexander bol prísny a vážny, keď stroho povedal: "Sophia. Už počas hostiny som ti povedal, že túto záležitosť vyriešim za teba. Čo najskôr sa s Emily rozvediem."

Po návrate do Collina Villa si Emily všimla, že Alexander nebol preč príliš dlho.

Po zistení, že je tehotná, bola mimoriadne opatrná vo všetkom, čo robila. Sprchovala sa dlhšie, takže keď vyšla z kúpeľne, Alexander už bol dole.

Keď začula jeho pohyby, potešila sa.

Nemýlila sa; naozaj sa vrátil!

Emily si hneď vzala uterák, aby si vysušila vlasy, ale voda na podlahe ešte nebola utretá. Neodvážila sa pohnúť príliš rýchlo. Mohla len pomaly zabaliť uterák a ísť do skrinky po fén.

Pritlačila si uterák na hlavu a opatrne sa posunula ku skrinke, pričom sa opatrne vyhýbala akémukoľvek zraneniu dieťaťa v jej brušku.

"Neboj sa, dobre?"

Hoci to bolo len pár krokov, cesta sa zdala byť dlhá, pretože už bola matkou. Navyše na podrážkach jej topánok boli stále škvrny od vody.

Sophiina fotka bola od nej vzdialená len kúsok.

Emily to nevnímala a vo svojom srdci cítila len nejasné vzrušenie.

Chcela sa poponáhľať a dať sa do poriadku, aby mohla dať Alexandrovi tú najsladšiu pusu, keď dorazí domov.

Chcela mu povedať, že aj keď ju jeho impulzívne rozhodnutie ranilo, nevadilo jej to. Pokiaľ by boli v poriadku, bolo by to lepšie ako čokoľvek iné. Ona a dieťa by vždy čakali, kým sa vráti domov.

Bola čoraz bližšie k fotke. Alexander tiež takmer dosiahol dvere spálne. Bang!

Dvere sa otvorili.

Emily to počula, ale neznelo to správne. Zrazu jej úsmev z tváre zmizol. Urobila dva kroky, spanikárila a potom sa zastavila.

V tej chvíli bola Sophiina fotka pevne prilepená na papučkách.

Bola na nej voda a ona len mierne zdvihla nohy. Obraz by teda len tak ľahko nespadol.

Alexander už vtedy vošiel dnu.

"Prečo sa o tomto čase stále kúpeš?" Vyzeral zachmúrene, no stále kráčal k nej.

V ruke nemal žiadne ruže, ani stopy po kvetoch na skrinke pri vchode do vily.

Emily naňho vrhla sklamaný pohľad a chcela sa ho opýtať, kam odišiel potom, čo kúpil kvety. Chcela vedieť, komu ich dal, no zrazu si spomenula na jeho rozhodné slová: "Emily, poďme sa rozviesť."

Už nebola v pozícii, aby sa ho na niečo pýtala.

Zabudni na to.

Prinútila sa k úsmevu a chytila si uterák na hlave ešte pevnejšie, až jej nechty na rukách zmodreli. V mysli sa jej vracali otázky o bankete a rozvode.

Ale Alexander sa k nej stále pomaly približoval, akoby sa nič nestalo. Známy ustaraný výraz na jeho tvári spôsobil, že Emily mala pocit, akoby všetko dnes bol len sen.

Napriek tomu ju jeho ďalšie slová vrátili do reality. Ako prebiehal rozhovor s právnikom?"

"Nehovoril som s právnikom..."

"Zabudni." Alexander ju prerušil, akoby sa stretol s niečím nepríjemným. Obočie mal pevne spojené a dokonca aj jeho krásne oči, ktoré boli zvyčajne nežné, vychladli.