Kapitola 38 38

Hlasno som zalapala po dychu, keď naňho moje oči hľadeli. Akoby sa tešil z mojej odpovede, jeho pery sa skrútili do zlomyseľného úsmevu, ktorý sa stal výraznejším a hlbším, keď pokračoval v sledovaní mojej reakcie.

Z jeho diabolského pohľadu sa mi roztriasli kolená. Čo tým myslel, keď povedal, že to nikdy neurobí?

Bol za tým dôvod len udržať svoj trón vo svojich rukách?