Kapitola 242

Miin pohľad

Na chvíľu som si myslel, že som opäť sám. Ale potom som začula tiché bzučanie vychádzajúce z postieľky cez izbu. Srdce sa mi rozbúchalo, keď som presne vedel, kto bude v tej postieľke, a nevedel som sa k nemu dostať dostatočne rýchlo. Keď som nazrela do postieľky a pozrela na svoje dieťa, srdce mi v hrudi rýchlo bilo. Hral sa s hračkou na prerezávanie zúbkov a jeho nádhernú tvár rozžiaril úsmev.

Zobrala som si ho do náručia a priložila si jeho malú tvár k perám, aby som ho mohla pobozkať na čelo. Bol to také dokonalé bábätko a ja som neverila, že som to ja, kto vytvoril tento malý zázrak. Srdce sa mi rozbušilo už pri tej myšlienke. Ozvalo sa zaklopanie na dvere, ktoré upriamilo moju pozornosť a ja som sa otočil, aby som tomu zvuku čelil, mysliac si, že ma pozdraví Alexander.